Esperanto
Esperanto (pôvodne: Lingvo Internacia) je najrozšírenejší medzinárodný plánový jazyk. Názov jazyka pochádza zo pseudonymu Doktoro Esperanto, pod ktorým židovský lekár Ľudovít Lazar Zamenhof v roku 1887 uverejnil základ jazyka. Ruská verzia prvej brožúrky o jazyku dostala povolenie cenzora 26. júla a tento dátum sa považuje za narodeniny esperanta. Zamenhof mal za cieľ a podarilo sa mu vytvoriť ľahko naučiteľný neutrálny jazyk vhodný pre používanie v medzinárodnej komunikácii. Cieľom jazyka nie je nahradiť ostatné, národné jazyky, ale fungovať popri nich ako jednoduchý, ľahko naučiteľný, neutrálny a teda aj spravodlivý jazyk pre nadnárodnú komunikáciu.

Hoci žiaden štát neprijal esperanto ako oficiálny jazyk, vyučuje sa oficiálne v niekoľkých krajinách, napríklav v Maďarsku a Číne. Jazyk používa medzinárodné spoločenstvo, v ktorom je odhadom stotisíc až dva milióny používateľov (podľa jazykovej úrovne); podľa rôznych odhadov existuje približne tisíc až niekoľko tisíc rodených používateľov jazyka.

Esperanto získalo niekoľko medzinárodných uznaní, napríklad dve rezolúcie UNESCO alebo podporu známych osobností verejného života. Dnes sa používa na cestovanie, korešpondovanie, dorozumievanie počas medzinárodných stretnutí a kultúrnych výmien, na kongresoch, vedeckých diskusiách, v pôvodnej a preloženej literatúre, v hudbe, divadle, kine, tlačených a internetových reportážach, v rozhlasovom a televíznom vysielaní.

Slovná zásoba esperanta pochádza zväčša zo západoeurópskych jazykov, pričom jeho syntax a morfológia poukazuje na vplyv slovanských jazykov. Morfémy sa nemenia a dajú sa takmer bez obmedzenia kombinovať, čím sa vytvárajú slová rôznych významov. Esperanto má veľa spoločného s analytickými jazykmi, ku ktorým patrí napríklad čínština; naopak vnútorná štruktúra esperanta do istej miery odráža aglutínne jazyky, ako napríklad japončinu, svahilčinu a turečtinu.

Esperanto je v porovnaní s národnými jazykmi oveľa ľahšie a rýchlejšie naučiteľné, čo mu dáva veľkú výhodu. Podľa rôznych štúdií sa ukázalo, že tento jazyk je 5-10-krát ľahšie naučiteľný než národné jazyky. Na dobrej komunikačnej úrovni sa môžete naučiť do 3-6 mesiacov. Ľahko si ho osvojíte aj samoštúdiom (čo je obyčajne úplne zložité a aj nemožné pre väčšinu jazykov). Jazyk sa ľudia učia v rôznych krajinách, vo viac než 120 štátoch existujú kluby, skupiny, združenia esperantistov.
Odkazy na zoznámenie sa s jazykom
- Všeobecné informácie o esperante na Wikipédii (v ľavom menu možno zmeniť jazyk stránky)
- O histórii esperanta
- O esperantskom hnutí
- O gramatike esperanta
- O esperantskej literatúre
- Krátky film "Esperanto estas..." (Esperanto je...)
- Esperanto – Building a Language Bridge (Esperanto: budovanie jazykového mosta)
Odkazy na učenie sa esperanta
- lernu!, najobľúbenejšia stránka na výuku esperanta
- Duolingo, najobľúbenejšia bezplatná stránka na učenie sa viacerých jazykov vrátane esperanta (kurz je k dispozícii v anglickom, francúzskom , španielskom a portugalskom jazyku; kurz v činskom jazyku sa pripravuje)
- Bezplatný program na učenie sa esperanta
- Naučte sa esperanto na základe účinnej a obľúbenej Záhrebskej metódy