Zamenhof.info

Esperanto

Esperanto (pôvodne: Lingvo Internacia) je najrozšírenejší medzinárodný plánový jazyk. Názov jazyka pochádza zo pseudonymu Doktoro Esperanto, pod ktorým židovský lekár Ľudovít Lazar Zamenhof v roku 1887 uverejnil základ jazyka. Ruská verzia prvej brožúrky o jazyku dostala povolenie cenzora 26. júla a tento dátum sa považuje za narodeniny esperanta. Zamenhof mal za cieľ a podarilo sa mu vytvoriť ľahko naučiteľný neutrálny jazyk vhodný pre používanie v medzinárodnej komunikácii. Cieľom jazyka nie je nahradiť ostatné, národné jazyky, ale fungovať popri nich ako jednoduchý, ľahko naučiteľný, neutrálny a teda aj spravodlivý jazyk pre nadnárodnú komunikáciu.

Účastníci Letnej školy esperanta v roku 2015 na Slovensku (zdroj: Andrzej Sochacki)

Hoci žiaden štát neprijal esperanto ako oficiálny jazyk, vyučuje sa oficiálne v niekoľkých krajinách, napríklav v Maďarsku a Číne. Jazyk používa medzinárodné spoločenstvo, v ktorom je odhadom stotisíc až dva milióny používateľov (podľa jazykovej úrovne); podľa rôznych odhadov existuje približne tisíc až niekoľko tisíc rodených používateľov jazyka.

Pochod počas 101. Svetového kongresu esperanta v Nitre na Slovensku (zdroj: Jozef Baláž)

Esperanto získalo niekoľko medzinárodných uznaní, napríklad dve rezolúcie UNESCO alebo podporu známych osobností verejného života. Dnes sa používa na cestovanie, korešpondovanie, dorozumievanie počas medzinárodných stretnutí a kultúrnych výmien, na kongresoch, vedeckých diskusiách, v pôvodnej a preloženej literatúre, v hudbe, divadle, kine, tlačených a internetových reportážach, v rozhlasovom a televíznom vysielaní.

La Perdita Generacio, švédska hudobná skupina, ktorá spieva v esperante (zdroj: Andrzej Sochacki)

Slovná zásoba esperanta pochádza zväčša zo západoeurópskych jazykov, pričom jeho syntax a morfológia poukazuje na vplyv slovanských jazykov. Morfémy sa nemenia a dajú sa takmer bez obmedzenia kombinovať, čím sa vytvárajú slová rôznych významov. Esperanto má veľa spoločného s analytickými jazykmi, ku ktorým patrí napríklad čínština; naopak vnútorná štruktúra esperanta do istej miery odráža aglutínne jazyky, ako napríklad japončinu, svahilčinu a turečtinu.

Niekoľko kníh v esperante: preložená a pôvodná literatúra, slovníky...

Esperanto je v porovnaní s národnými jazykmi oveľa ľahšie a rýchlejšie naučiteľné, čo mu dáva veľkú výhodu. Podľa rôznych štúdií sa ukázalo, že tento jazyk je 5-10-krát ľahšie naučiteľný než národné jazyky. Na dobrej komunikačnej úrovni sa môžete naučiť do 3-6 mesiacov. Ľahko si ho osvojíte aj samoštúdiom (čo je obyčajne úplne zložité a aj nemožné pre väčšinu jazykov). Jazyk sa ľudia učia v rôznych krajinách, vo viac než 120 štátoch existujú kluby, skupiny, združenia esperantistov.

Odkazy na zoznámenie sa s jazykom

Odkazy na učenie sa esperanta